Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že už nejaký ten „piatok“ píšem básne, no málokto vie, ako to všetko začalo. Písal sa rok 2002 a ja som sa vybrala na vianočné trhy. Nastúpila som do trolejbusu číslo 202 smerom do mesta. Keďže bol celkom prázdny, pohodlne som sa usadila a zahľadela von oknom. Zvyčajne sedím v opačnom smere jazdy, tak môžem „nostalgicky“ hľadieť na miesto, ktoré práve opúšťam. Áno, tušíte správne, som presne ten typ, ktorý nedokáže hodiť minulosť „len tak“ za hlavu. 🙂 Pre mňa je to vždy práca alebo nazvime to „vedomý proces“, v rámci ktorého sa s ňou snažím „v dobrom“ rozlúčiť.
Ako sa zrodila (sms) báseň
Vždy som bola hĺbavý typ a cesta v trolejbuse je pre mňa ideálna, buď na úplné vypnutie hlavy alebo na vnútorný rozhovor. V ten večer som mala chuť iba plynúť a nechať sa unášať „hudbou a rytmom trolejbusu“ (neviem, či si spomínate, ale v tom čase, niektoré pri rozbiehaní alebo brzdení, „spievali“). 🙂 Všetko bolo v absolútnom poriadku až po zastávku „Pažítková“! Po zatvorení dverí a „rozbehovej melódii“, mi hlavou prebleskla myšlienka. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sa nerýmovala. „Zaujímavé“ – udivene som si pomyslela. Čokoľvek, čo mi v danej chvíli napadlo, prichádzalo v rýmoch. Natoľko ma to prekvapilo, že som vytiahla mobil a začala si to zapisovať. Mladšie ročníky asi ťažko uveria, že v tom čase sa dalo do mobilu (presnejšie do sms správy) napísať len 160 znakov. Spočiatku mi to celkom stačilo. Neskôr pribudli k sms-kám aj mms-ky a to som sa už v písaní „sms básní“ (tak som svoje básne dlho volala) mohla rozbehnúť, mms-ky totiž zvládali 3×160 znakov! 🙂
Cesta jednej duše alebo básne do šuplíka
Keď som mala pocit, že nie je nikto, kto by rozumel tomu, čím práve prechádzam, písala som si básne. Až časom som si uvedomila, že prostredníctvom nich dostávam nielen odpovede na moje otázky, ale aj povzbudenie. Niekedy sa mi zdalo, že je to spôsob, akým sa mi prihovára moja duša, že kričí, že toto nie je jej cesta a nevie nájsť iný spôsob, ako mi to dať najavo. Inokedy som sa čudovala, ako sa slová s ľahkosťou ukladajú jedno za druhým a nechcelo sa mi veriť, že to píšem ja! 🙂 Nesmelo som dala prečítať básne mojim najbližším, tvárili sa presne tak udivene, ako ja na zastávke „Pažítková“! „To fakt?“ – pýtali sa pohľadom. 🙂 Niektorým sa moje básne páčili, iní im nerozumeli a mnohí boli nadšení. Potešilo ma to, ale aj tak som svoje básne vždy rovnako odložila, bez úmyslu ich vydať. Spomenula som si na moju starkú, ktorá písala krátke poviedky, tiež len tak – pre seba – do šuplíka.
TRI KRUHY
Nikdy som si nemyslela, že vydám knihu a už vôbec nie, že mojou prvou knihou bude zbierka básní. ? Životná cesta ma priviedla k tomu, aby som začala písať. Dnes som šťastná, že vám môžem predstaviť zbierku 35 vybraných básní, pričom hlavný titul knihy „TRI KRUHY“ je pomenovaný podľa jednej z nich. Každá z básní nesie v sebe odkaz ústiaci do životnej pointy a označené slová sú kľúčovými bodmi na zamyslenie sa.
Prečo som sa rozhodla zverejniť moje básne práve teraz? Ako odpoveď na túto otázku použijem časť textu priamo z knihy:
„Dnes je „IN“ plávať na vlne pozitivizmu, avšak do života človeka prichádzajú obdobia, kedy do smiechu veľmi nie je. Nech sú tieto básne pre vás vedomím, že ani v smútku a bolesti nie ste sami, a že to nemusí byť trvalý stav. Tak, ako všetko môže byť v jednom okamihu nič, aj nič môže byť zrodom „niečoho“. Pozývam vás na cestu hľadania svojich vlastných odpovedí.“
Som vďačná všetkým, ktorí ma v písaní (nie len) básní podporujú, ďakujem, že mi dodávate odvahu a chuť písať ďalej. Pokiaľ máte o knihu záujem alebo sa o nej chcete dozvedieť viac, napíšete mi na info@zeekey.eu a ak sa vám moje básne páčia, nechajte mi pod článkom komentár. 🙂
8 komentárov
Marian
Ja nie som velmi na basnicky, ale tuto knizku odporucam 🙂
Zee Key
To ma veľmi teší, zvlášť, ak napíše komentár človek, ktorý nie je „veľmi na básničky“ :). Ich cieľom je dotknúť sa srdca a to sa zrejme podarilo. ĎAKUJEM! 🙂
Misha
Jsem doslova ohromena/premozena emocema! Tak prekrasne, tak citlive a tak uprimne! Jeste jsem ani nedocetla celou sbirku a uz mi po tvari stekaly slzy jako hrachy! Dala jsi nam, kazdemu jednomu, kteri si Tve verse precteme, velky kus ztotozneni. Bravurnim slovem moderniho basnika jsi vlastne zverejnila i nase pocity! Za takove „brilantne“ zversovane sdileni osobnich intimnosti nemuzu jinak, nez z celeho srdce podekovat – DEKUJI Ti Zuzi, jsem naprosto dojata!!!
Zee Key
Mishka, tak teraz som dojatá už aj ja! 🙂 Áno, myslím, že v hĺbke duše prežívame, cez rôzne životné situácie, podobné pocity. Keď si toto uvedomíme, budeme si možno bližší, možno budeme viac vnímať to podstatné a možno sa aj viac spoločne radovať… 🙂 Vďaka za nádherné slová.
Mária
Zuzka,v každej Tvojej básni dominuje láska,cit a hlboká myšlienka uprímneho srdca.Používaš krásne básnické metafory.Aj keď v mnohých je patrný smútok,víťazí nakoniec Tvoja nádej, viera a tūžba žiť v zmieri a symbióze s hodnotami pre Teba v živote tak dôležitými. Blahoželáme.
Zee Key
Ďakujem veľmi pekne za blahoželanie aj komentár. Áno, vystihli ste to správne, to je presne ten odkaz, ktoré moje básne nesú. 🙂
Bee
Miluju dostávat knížky.
Když vám někdo daruje knížku, daruje vám i „něco víc“.
Něco, co si v oné knížce člověk musí tak nějak najít sám.
*
(Ok v severské detektivce si toho asi člověk najde míň než ve sbírce básní, ale stejně.
Vždycky se najde něco, nad čím se je pozastavit. Vždycky.)
*
A o téhle knížce to platí dvojnásob!
A o to raději jsem, že se tahle sbírka básní přes půl světa dostala až ke mě, byť je to do Čech ze Slovenska coby kamenem dohodil. (díky Mish <3 )
*
Děkuju Zee ❤
Děkuju, že si do toho dala velký kus sebe!
Děkuju, že ses pomyslně dotkla každého jednoho srdce, každé jedné duše, která to kdy bude číst.
Je to citlivé, je to něžné.
Je to skvělé!
Zee Key
Bee, čítať takýto komentár od niekoho, koho nepoznám, je priamy zásah do duše básnika. Ďakujem za krásne slová a teší, že Ti moja kniha urobila radosť a verím, že aj naďalej bude,… vždy, keď si ju znova a znova (možno náhodne) otvoríš. 🙂