Tya – psík na troch labkách

Zobudilo ma clivé vytie psov. Chvíľu som nevedela, čo sa deje, myslela som, že sú to tí naši: Ali, Tya a Minnie. Keď som sa ako tak prebrala, pohľad mi padol na kreslo. Bolo prázdne a ďalšie dva psíky spali. Došlo mi, že Tya už medzi nami nie je – pred pár hodinami nás navždy opustila. Ale čo to vytie? Pozerám sa na hodiny – je 01:47 h, vonku žiadne psy neštekajú. O chvíľu ho počujem znova, ale nie je z ulice, akoby prichádzalo „odnikiaľ“. Možno sa prišla s nami rozlúčiť (napadlo mi) a slzy mi začali tiecť po tvári. Pokúšam sa znova zaspať, ale už to nejde. 

Vstávam z postele a „vidím Ťa“ všade… Ach, ten Tvoj pohľad a „chvostík, ktorý sa tešil“, keď si zbadala kohokoľvek z nás. Stále dúfam, že sa objavíš, pricupkáš na troch labkách a „zvalíš sa“ na mňa, aby som Ťa hladkala. Tebe sa nedalo odolať, odovzdávala si nám – ľuďom kvantum lásky a to aj napriek tomu, že to bol práve človek, ktorý Ťa kedysi týral.

Srdce, láska

Kým sa tu s Tebou rozprávam a spomínam, zvyšok „svorky“ ešte spí. Po tom, čo si odišla, Ťa „Tvoj manžel“ Ali, s ktorým si bola takmer jedno desaťročie, hľadal. Ľahol si pod stôl v kuchyni tak, ako si to robievala Ty a Minnie (vami už skoro rok adoptovaná dcéra – vyhodený psík) cvakala zubami po muchách presne tak, ako si ju to naučila. Občas si nás tým pobavila, keď si namiesto muchy chytila osu a vystrúhala si na tvári zvláštny výraz, hovorili sme tomu, že si mala jalapeño  (pozn.: jalapeño = typ čili papričky) ?. A Tvoj milovaný páneček? Toho som nikdy nevidela tak plakať, myslím, že tiež sa s Tebou rozpráva, dokonca Ti bol zahrať na gitare. Veľmi Ťa ľúbi, ale to Ty vieš. Starká, tá Ti so strýkom Fedorom zohnala králika, keď pán doktor povedal, že toto mäso môžeš. Čakala, že za ňou dnes prídeš, ale Ty si to už nestihla. Teraz máme plné mrazáky králikov a po Tebe prázdno – doma, aj na duši… Každý kto Ťa poznal cíti bolesť Marta, Ondra, naše rodiny aj priatelia, každého, kto o Tebe vedel, sa dotkol Tvoj životný príbeh… aj babička s dedom – tým včera (v ten istý deň ako Ty) odišiel na druhý svet psík Monty. Zomrel vo chvíli, keď sme mali pri Tebe pána doktora z pohotovosti, zvláštne ste si to „naplánovali“… Možno sa teraz spolu niekde hráte.

Srdce, láska

A aby som nezabudla Tvoj páneček mi včera aj dnes hovoril, ako sa do Teba cez Facebook zamiloval na prvý pohľad. Ali, jeho československý vlčiak mal vtedy rok a pol a druhého psíka neplánoval, až kým nezbadal Teba, keď Ti „Psia duša“ hľadala „pána“ a nový domov. A vieš čo? Ja sa mu nečudujem. Myslím, že si mala toho najlepšieho pánečka akého si mohla mať, nielen, že Ťa miloval, ale prešla si s ním aj kus sveta. Ktorý (trojnohý) psík môže toto povedať?

Srdce, láska

Ach moja drahá, vytrpela si si veľa. Prvé mesiace svojho života si žila v rómskej osade, kde Ťa týrali. Drôt, ktorý si mala ako šteniatko omotaný okolo krku sa Ti s každým dňom, ako si rástla, zarezával hlbšie a hlbšie. O ľavej prednej labke, ktorú sa už nepodarilo zachrániť a museli Ti ju amputovať ani nehovorím… Môžeš si byť však istá, že ani hrubá jazva na krku a amputovaná nôžka nezmenili nič na tom, že si bola nádherná. Och, ako si sa hrdo vypínala a zamilovane pozerala na svojho pána, keď Ťa česal a hovoril Ti pri tom, aká si krásna. Dokonca aj v ten posledný deň… Viem to, lebo som bola pri tom.

Srdce, láska

Každý, kto Ťa stretol, Ťa obdivoval. Nie len pre Tvoju krásu, ale aj inteligenciu. Rozumela si každému povelu, ktorý si s radosťou plnila. Ako by si vedela o čom sa hovorí a nie len to! Chránila si svojich „chlapcov“, ale aj Minnie. Pamätáš? Raz chcela Minnie prehrýzť drôt, a Ty si po nej štekla zvláštnym (vysokým) hlasom, že okamžite prestala. Zrejme si vedela, že by ju to mohlo zabiť. Aj na klinike v Trnave Ťa všetci obdivovali a robili všetko pre to, aby si s nami bola čo najdlhšie (za čo im zo srdca ďakujeme). Sestričke neraz vypadla slza z oka, keď si si sama na troch labkách vyskočila na stôl, aby Ti mohli pichnúť infúziu. Len, aby si urobila radosť pánečkovi a on, on bol na teba veeeeľmi hrdý. Tvoj hendikep Ti nebol v ničom prekážkou… Spomínaš si, ako sme si urobili výlet na Štrbské Pleso a zastavila nás skupina izraelských turistov? Chceli sa s Tebou fotiť a prvé, čo povedali bolo, že by si mohla byť inšpiráciou pre mnohých ľudí. A veru si ňou svojou láskou, húževnatosťou, oddanosťou, vytrvalosťou, láskavosťou, vernosťou, prirodzenou inteligenciou a odžitým utrpením aj bola.

Srdce, láska

Na poslednej prechádzke si si ľahla do malého potôčika a ja som si priala, aby sa Tvoj zdravotný stav zlepšil tak, že sa budeme môcť ešte spolu všetci kúpať v jazere alebo v mori. Milovala si vodu, no v jazere, či v mori si sa neodvážila ísť ďalej ako po kolená. Svojím mohutným hlasom si štekala na Aliho, ktorý sa Ti vzďaľoval od brehu… až do chvíle, kým Ti páneček nekúpil plávaciu vestu. To bolo radosti! Akí sme boli na Teba pyšní, keď si prekonala svoj strach a priplávala do stredu jazera za ním! Najkrajšie bolo, keď si sa zabudla a preplávala si to aj bez vesty. Bola si šťastná a my s Tebou.

Srdce, láska

 

Aj keď sa Tvoj odchod dal čakať, na tieto veci sa nedá pripraviť a my sme stále verili na ďalší zázrak. Prvým už bolo to, že sa nám podarilo predĺžiť Ti život o nádherné tri mesiace. A ja Ti Tyuška musím poďakovať za to, že sme mohli byť vďaka Tebe všetci tak dlho pri sebe. Veď Ty vieš, čo myslím.

Srdce, láska

Drahá naša Tya, Tyuška, Tyušnička, krásavica, hrdinka, láska, vernica, pani profesorka, manželka Aliho a adoptívna mama Minušky, ĎAKUJEME Ti za lásku, ktorú si nám dávala a aj za to, že vďaka Tebe sme sa stávali lepšími.

 

Tvoja milujúca ľudská rodina

P.S.1: A ešte niečo si ma naučila, keď sa bude okolo „nášho pánečka“ plížiť nejaká cudzia „sučka“, poriadne ju poštekám, a keď bude treba, tak aj … ? Budem chrániť našu „svorku“ tak, ako si to robila Ty! ?

P.S.2: Neviem, či existujú dúhové mosty, ale viem, že za každou dúhou Ťa budeme hľadať. 

P.S.3: Čo už by to bolo, keby som Tyuške nenapísala báseň a páneček jej neurobil krásne video, ktoré si môžete pozrieť tu – stojí za to: TYUŠKA VIDEO

Srdce, láska

Pár slov na záver

Tya – týraný psík niekde na Východnom Slovensku. Do útulku prišla sama v hroznom stave a v horúčkach. Zachránená pred druhou injekciou „Psou dušou“ a Dadkou Hajdeckerovou v roku 2011 – za čo im zo srdca ďakujeme (pozn. psíky sa „uspávajú“ dvomi injekciami, Tyuška v sebe tú prvú už mala). Kedy sa narodila a či mala pred tým nejaké meno sa nevie, ale Dadka ju nazvala Tya. Lepšie meno dostať nemohla, cez to meno sa Ty a Ja stávalo „jedným“. Jej láskavosť, viera v človeka a prirodzená inteligencia nenechávali nikoho ľahostajným. Mala v sebe niečo magické, okamžite otvárala ľuďom srdcia, liečila tie ubolené a nikdy sa nevzdávala. Tya bola osobnosť. Zomrela 19.05.2020 o 15:05 h v náručí svojho milovaného a milujúceho pána.

Srdce, láska

O týždeň neskôr

Druhá časť k tomuto článku nebola plánovaná, ale Tyuška si pre nás pripravila prekvapenie a odkaz, ktorý sme objavili o týždeň neskôr. Viac sa dočítate v článku: Tya – psík na troch labkách – prekvapenie a odkaz

Srdce, láska

 


Dotknúť sa srdca, to nevie každý. Ty si to vedela, budeš v ňom navždy.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *