Balada o líške: Zviera nie je vec alebo ňou ešte stále je?

Keď som vytvárala projekt „ZÁLEŽÍ NA VŠET.COM“, vedela som, že ako prvé dám na web užitočné informácie – napr. kontakty, na ktoré môžete telefonovať v prípade, že nájdete človeka alebo zviera v tiesni. Kým som zistila (najmä pri zvieratách) na koho sa s čím obrátiť, zabralo mi to dosť času. No musím povedať, že už mám celkom jasno v tom, čo mám robiť, keď nájdem psa, mačku, ježka, drozda, sovu,... dokonca aj mláďa líšky s pascou na labke. Vďaka iniciatíve Zvieracieho ombudsmana a ďalších združení na ochranu zvierat, došlo od 1. septembra 2018 k zmene zákona, podľa ktorého je zviera považované za živú a cítiacu bytosť a teda jeho týranie by nemalo ostať beztrestné. Aká je však súčasná realita? Je to skutočne tak? Zviera už nie je vec? Alebo ňou ešte stále je?

Spomínate si na mláďa líšky, ktoré sa mi v lete priplietlo do života? Mohlo by sa zdať, že tento príbeh už dávno skončil tým, že sa nám ju nepodarilo zachrániť. Miera utrpenia, ktorým si muselo prejsť je neopísateľná. Nie, tie videá z veterinárnej kliniky som stále nevidela, stačil mi ich popis (ak netušíte o čom hovorím, tu to zistíte „Skutočný príbeh o malej líške a veľkej bolesti“). Nič v živote nie je vecou náhody a zdá sa, že ani tento „líščí drobec“ sa v mojom neobjavil náhodou. Už vo chvíli, keď som sa rozhodla, že mu pomôžem som vedela, že to nenechám len tak. Povedala som si, že ak budeme všetci nevšímaví, ľahostajní, pohodlní a nesúcitní, ako sa dočkáme zmien, o ktorých stále hovoríme? Nebolo tých rečí už dosť a netreba začať konať? Bolo by niečo inak, keby sa do tej pasce chytil človek/zvedavé dieťa? Lebo aj to sa kľudne mohlo stať.

V ten deň som podala trestné oznámenie a spustil sa kolotoč: výsluch, vydané uznesenie s odmietnutím, moje odvolanie (pozor na to, že na odvolanie máte len 3 dni, čo je pomerne krátka lehota), vyjadrenie prokurátora, atď. Líšča bolo vnímané v tomto konaní ako vec, ktorej sa určila majetková hodnota 100,- Eur. Čo to v praxi znamená? Pokiaľ nejde o škodu aspoň vo výške 266,- EUR nejedná sa o trestný čin (týranie zvieraťa bolo opomenuté úplne) a tým pádom sa to celé presúva na priestupkové konanie podľa Zákona o veterinárnej starostlivosti. Ďalšou zaujímavosťou bolo odvolávanie sa na Trestný zákon, v ktorom je zviera skutočne stále definované ako vec. Zarazilo ma to. Prečo nie je definícia zvieraťa rovnaká vo všetkých právnych predpisoch - Občiansky zákonník, Zákon o veterinárnej starostlivosti, Trestný zákon? Znamená to, že na základe tohto ustanovenia sa môže použiť výklad, ktorý bude v neprospech utýraného zvieraťa? Že páchateľ vyrieši celú vec v priestupkovom konaní a nehrozí mu žiaden trest odňatia slobody? Alebo tým chcú len odradiť bežných ľudí? Aké sú štatistiky? Koľko ľudí bolo za týranie zvierat riadne potrestaných?

To už bolo na mňa príliš veľa otázok, na ktoré som nemala odpoveď. Kto iný by mi mohol v tomto celom lepšie pomôcť, ak nie Zvierací ombudsman? Vytočila som telefónne číslo a na moje veľké prekvapenie dvihli. V krátkosti som popísala situáciu a prípad ich zaujal. Rozhodli sa, že mi pomôžu a ja som mala zrazu pocit, že tých niekoľko mesiacov malo zmysel. Nepodarilo sa mi síce zachrániť toto konkrétne mláďa, ale možno vďaka nemu sa podarí zachrániť X ďalších. Ak sa vďaka tomuto prípadu odhalia nejaké diskrepancie v právnych predpisoch, výkladoch jednotlivých ustanovení alebo procesné chyby, budeme vedieť, čo je nutné zmeniť, na čo si dávať pozor a hlavne, že sa netreba nechať odbiť.

Možno si poviete, toľko rečí a cirkusu kvôli jednej líške, veď je to nakoniec len „škodná“. Bez ohľadu na váš názor, nezabúdajme na to, že tu došlo - k pritizákonnému kladeniu pasce a k utýraniu živého tvora. Tento prípad je aj vďaka poslednému (včera podanému) odvolaniu (právne formulovanému Zvieracím ombudsmanom), predmetom vyšetrovania. Sama som zvedavá, ako sa celá vec bude ďalej vyvíjať, a aký to bude mať koniec (určite o tom ešte napíšem).

V ten večer, keď som sa dozvedela, že líšča neprežilo, napísala som báseň s názvom „Balada o líške“. Táto báseň, nakoniec, ako aj všetky moje básne, sa písala sama. Keď som si ju včera, takmer po pol roku, po sebe prečítala, stiekla mi slza po líci a zároveň som sa usmievala nad „líščim plánom“, ktorý sa naplnil. Na začiatku som stála za líškou sama a postupne, akoby zázrakom (alebo domino efektom) sa začali pridávať tí správni ľudia. Ľudia, ktorým záležalo na tom, aby pomohli. Som rada, že okrem tých, ktorých som spomínala v prvom článku, môžem poďakovať za prejavený záujem, poskytnutú právnu pomoc „Zvieraciemu ombudsmanovi“. Oceňujem ľudskosť a profesionalitu, s ktorou k danej veci pristúpili. Som vďačná, že vďaka tejto malej bytôstke som spoznala fantastických ľudí, ktorých by som pravdepodobne nikdy nespoznala, keby som sa nerozhodla - k o n a ť.