Láska, rozchod

O láske, ktorá trvá navždy… Naozaj?

Vždy verila, že existuje. Verila, že aj jej raz vstúpi do života. Láska - taká tá, ktorá trvá večne. Veď už ako malá v rozprávkach nepočula nič iné, ako to, že keď sa konečne po mnohých peripetiách stretli, "žili spolu šťastne až naveky". Dnes by možno zakázala, čítať tento typ rozprávok malým dievčatkám alebo by trvala na ich pokračovaní - čo sa dialo po vyprchaní fázy zamilovanosti, spolu s návodom ako to zvládnuť 😊. Veď podľa psychológov a rôznych výskumov zamilovanosť skôr či neskôr vyprchá a potom prichádza  „pravá láska“. Aspoň by mala, či?

Láska a prvá vlna

V tom čase niekde na Západnom Slovensku

Bola šťastná, ... rok 2020 sa aj napriek Korone vydaril, dokonca si tú karanténu užívala. Konečne mala možnosť prežiť viac ako pol roka so svojimi láskami, bez toho, aby stále cestovali hore dole. Veď ani nemohli – kvôli karanténe. Fázu zamilovanosti mali už po prvých rokoch za sebou a ona ho ľúbila. A nielen to, obdivovala ho - vyznal sa v toľkých rôznych oblastiach.

„Lásočka tu bude jazierko a tieto stromy na jeseň spílime, na jar odvedieme vodu a tu si spravíme garáž, ohnisko a altánok budú vzadu a psíkom urobím búdu, dáme ju sem,...“ – plánoval. Pohladila ho a on ju objal. Spolu tvorili, smiali sa, ale aj plakali a nekonečne smútili, keď ich opustili milované „členky svorky“. Bola vďačná, že konečne má pri sebe muža, s ktorým zvládajú „všetko“.  Že nezabúdajú „ďakovať“ vtedy, keď im je dobre, a že stoja pri sebe aj vtedy, keď jednému z nich práve nejde karta. Ľúbila ho a on ľúbil ju...

V tom čase niekde na Strednom Slovensku

Bola šťastná, ... rok 2020, ako aj všetky pred ním, ktoré trávila so svojou ľudskou rodinou boli skvelé. Prechádzky a šantenie so svojim pánom ši užívala. Najšťastnejšia bola, keď mohla vedľa neho spať, hrali sa spolu alebo keď jedol - vždy sa jej nejaký kúsok ušiel. Zbožňovala ho. Učil ju rôzne kúsky a pre piškótu v jeho dlani by urobila čokoľvek. Smial sa, keď videl, ako vrtí chvostíkom a pohľadom ho prehovára, aby jej dal ďalšiu. Sklonil sa, aby ju pohladil a ona mu oblizla ruku. Ľúbila ho a on ľúbil ju...

Srdce, láska

Láska a druhá vlna

V ten istý rok o pár týždňov neskôr na Západnom Slovensku

Vzlykala... Každú chvíľu si musela utierať slzy, ten plač nevedela zastaviť: „Prepáčte, už nevládzem!“ - vyhŕklo z nej.

„Vedeli ste, že smrť, rozchod a strata majetku sú najtraumatizujúcejšie životné udalosti? Podľa toho, čo ste mi doteraz o Vás povedali, sa čudujem, že ste to zvládli, a že pôsobíte, ako pôsobíte. Verte mi, napriek všetkému, čo si v tejto chvíli o sebe myslíte, máte v sebe obrovskú silu a potenciál. Tento svet potrebuje práve takých ľudí, ako ste Vy...“ - prehlásila a odmlčala sa.

Nechápavo na ňu pozrela a utrela si nos:  „ALE JA UŽ NECHCEM BYŤ SILNÁ A VŠETKO ZVLÁDAŤ! A KOHO VLASTNE ZAUJÍMA, ČO POTREBUJEM JA?!?“ – vyprskla, odhodlaná všetko vzdať. Niekedy mala pocit, že tomuto svetu vôbec nerozumie. Že nerozumie tomu, prečo sú ľudia takí, akí sú a často sa cítila ako „cudzinec“. Nechápala, ako jej to mohol urobiť, večer jej povedať, že ju miluje, ráno napísať „Dobré ráno lásočka“ a o dve hodiny neskôr jej cez telefón oznámiť, že s ňou už do budúcnosti nepočíta a keby sa aj rozhodla za ním odísť, je neskoro. „Neskoro? Nepočíta?  - neverila vlastným ušiam. Čo sa mohlo stať behom dvoch hodín? Nie, nie, toto sú len slová, chcela sa mu pozrieť do očí, ale on to odmietol a ukončil hovor. Ten pohľad do jej očí by nezvládol... Ako v ten deň odučila netuší. Po poslednom zvonení sa zrútila.

„Navrhujem post-traumatickú terapiu...“ - prerušila sled jej myšlienok psychoterapeutka. „Nečakajte však, že sa z toho dostanete hneď, je to cesta, ktorá môže trvať mesiace, niekedy až roky. Sľúbte mi, že neurobíte nejakú hlúposť, stretneme sa takto o týždeň.“

Prežila toho dosť na to, aby vedela, že všetko chce svoj čas. Keď sa človeku zlomí kosť, čas hojenia je vzhľadom na ranu akosi „samozrejme“ akceptovaný, zatiaľ čo „zlomené srdce“ a rany na duši sú bagatelizované. S pohľadom zabodnutým do prázdna, prikývla...

V ten istý rok o pár týždňov neskôr na Strednom Slovensku

Vzlykala... behala sem a tam a veľmi sa bála. Nechápala, čo sa stalo. Prečo je priviazaná v koterci so svojím pelieškom, miskou a granulkami... Snáď ju tu nechce nechať na noc samú! Ten „zborový“ štekot cudzích psov ju desil. „Kam odchádza – bez nej?!?“ - pomyslela si. Začala štekať ešte viac, aby ju počul. Kráčal k autu a viac sa neotočil. Zabuchol dvere a rýchlo odišiel... Ten pohľad do jej očí by nezvládol.  Aj jej život sa z hodiny na hodinu zmenil. Začalo sa stmievať. Unavená a vystrašená si vliezla do pelieška. Ráno ju v ňom dievčatá z útulku našli s pohľadom zabodnutým do diaľky...

„Keď nádej zomrie, do života vstúpi prázdnota. Nie však tá, ktorej v budhizme hovoria „shunyata”. Táto je desivá a zožiera vás zvnútra.“

Srdce, láska

Vesmírne hry

„OZ - OČAMI PSA“ – LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ

„Oh nie, zase nám tu niekto nechal psíka.“ - skonštatovala smutne pri pohľade na vonkajší koterec po príchode do práce. Je zvyknutá na to, že im tam mestskí policajti nechávajú stratené alebo vyhodené psíky, no toto bolo iné. Tento psík bol priviazaný na vôdzke a v koterci mal vložený peliešok s misku a granulkami.  „Hmmm, ktovie, čo sa stalo, prečo si tu musela skončiť. Poď, zavediem Ťa k ostatným psíkom.“ - prihovorila sa jej Martinka a lákala ju na dobrôtku. Nechcela ísť, stále verila, že jej pán sa pre ňu vráti.

„Mali by sme jej dať meno. Škoda, že nám ho pri nej nenechali napísané.“ – obrátila sa na kolegyňu Ivet.

„Máš pravdu, mali by sme jej čo najskôr napísať inzerát a pokúsiť sa o adopciu. Niekoho mi pripomína, Tebe nie?“

 „Áno! Veveričku z „Doby ľadovej“!“ – zasmiala sa Martinka. „Ale pripomína mi ešte niekoho...“

„Počkaj, už to mám! Vyzerá ako Lajka, vieš tá, čo ju „poslali“ do vesmíru. Nezdá sa Ti?“ – opýtala sa Ivet s pohľadom stále upreným na psíka.

Bude to Lajka!“ – zvolali obe naraz.

Hoci Lajku ešte čakala sterilizácia a operácia zdevastovaných zúbkov, začali s prípravou inzerátu. Aj tak to bude chvíľu trvať, kým sa niekto ozve, zvlášť, keď ide o psiu „babičku“.

BRATISLAVA - DOMA 🙂

On, aj jeho psíky jej chýbali. Všetko jej ich pripomínalo. Spomienky na ňu padali od všadiaľ, kam sa pohla. „Vždy to má ľahšie, ten kto odchádza.“ – pomyslela si sama pre seba a začala premýšľať nad tým, že napíše nový článok. Otvorila teda blog a zbadala posledný článok z mája - Tya – psík na troch labkách – prekvapenie a odkaz.

„Oh, nie!“ - hľadela na Tyuškinu fotku, až kým sa celkom nerozmazala. „Moja drahá, keby si vedela.“  - otvorila článok a ostala ako obarená.

„To nemyslíš vážne! Snáď mi nechceš naznačiť, že tento článok som napísala v máji, aby som v decembri „držala“ samú seba?!?“ – pýtala sa so zdvihnutým obočím a zrakom upreným hore – na nebo.

„Aj...“ – prišla odpoveď „zhora“... a ona sa usmiala. Vždy mala rada tieto „vesmírne hry“. Okamžite pochopila a začítala sa. Nemohla tomu uveriť, čítala znova a znova – „... osud sa dá zvrátiť v posledných sekundách,.... ak sa chceme zachrániť, ... adopcie sa netreba báť...“  Tu je celé znenie:

Srdce, láska

Cesta k sebe

„Rozhodla som sa, že si adoptujem psíka, vieš, stále mi chýba to cupitanie psích labiek po parketách. Vedela by si mi poradiť ako si ho mám vybrať?“ - opýtala sa Dadky, ktorá kedysi zachránila Tyušku a má skúsenosti s dočaskami, ale aj s výcvikom.

„Super nápad!“ - odpovedala nadšene a hneď začala vysvetľovať, aký psík by bol vhodný práve pre ňu. „A vieš, myslím, že si navzájom dosť pomôžete, Ty pomôžeš jej a ona pomôže Tebe - budete si liečiť zranenia.“

Bolo rozhodnuté, útulky sú plné týraných, opustených a vyhodených zvierat. Našla ju v na facebooku – v útulku s názvom Očami psa v Liptovskom Mikuláši. Ten popis a fotografia, dostali nielen ju - Lajka bola rezervovaná.

„Neprišli a už sa ani neozvali? To je výborná správa! Kedy si môžem pre ňu prísť?“ – netrpezlivo kládla Martinke jednu otázku za druhou. „V sobotu? Určite prídem!“ Nevedela sa dočkať a začala sa na nového člena rodiny pripravovať. Mala pocit, ako by išla na prvé rande – lebo, čo ak si nesadnú?

„Ahoj segra, tak v sobotu ráno (12. 12. 2020) vyrážame pre Lajku, ráno sa zastavím pre Teba, buď nachystaná. A ďakujem, že ideš so mnou, si jediná, ktorá mi verí, že to dám, hlavne to ranné vstávanie.“ 😊

S autom plným psích a mačacích granuliek, konzerv, plachiet, diek a uterákov pre útulkáčov, vyrazili pre Lajku. V útulku už o nich vedeli. Kým vykladali veci z auta, Janica vypustila Lajku z koterca - nech si ešte pobehá. Vo chvíli ako vstúpili so sestrou do areálu, malé biele klbko sa rozbehlo priamo k nim. Čupla si a Lajka ju pri poskakovaní začala olizovať. Bola to láska na prvý pohľad, vedela, že to spolu zvládnu, aj keď nikdy nezabudnú.

 

Srdce, láska

Dve rôzne bytosti, dva odlišné osudy, no podobná bolesť a možno aj pohľad (do prázdna, či do diaľky). Počas druhej vlny Korony ostali obe samé. Dnes sú šťastné, že majú jedna druhú. Konečne našli lásku, takú tú – čo bude trvať „ navždy“. A ako to bolo s ranným vstávaním? Na druhý deň s obavou otvorila oči a pozrela na Lajku, ktorá na ňu hodila pohľad „neblázni ešte je skoro“ a spala ďalej. 😊 No uznajte „lepšiu parťáčku“ nemohla nájsť.

 

Srdce, láska

Adopcia, dočasná starostlivosť, venčenie alebo iná pomoc

Ak milujete zvieratá, cítite sa osamelo a radi by ste poskytli trvalý alebo dočasný domov, neváhajte (netreba sa báť ani hendikepovaných zvieratiek). Adopcia je záväzok, ktorý by mal byť trvalý a preto si ju treba vopred dobre premyslieť. Možno by ste mohli začať s dočasnou starostlivosťou, aby ste zistili, či zvieratko zvládnete. Ak si nie ste istý/istá, určite sa porozprávajte s ľuďmi v útulku - poradia vám s plemenom, vekom, pohlavím a samozrejme aj povahou psíka, čo je veľmi dôležité. Nenechajte sa odradiť, ak vám hneď nezdvihnú telefón alebo neodpíšu na mail, majú tam práce vyše hlavy. Prípadne, skúste psíka najskôr venčiť priamo v útulku - to je tiež skvelá skúsenosť. Psíkovi urobíte radosť (útulku týmto VEĽMI POMÔŽETE) a vy sa poprechádzate na vzduchu (win-win-win situácia). 🙂 Tiež som chodievala venčiť, v čase, keď som si kvôli pracovnej vyťaženosti a neskorým návratom z práce, nemohla psíka dovoliť a verte, ten pocit, že ste strávili čas na vzduchu s niekým, kto vám bude nesmierne vďačný, je na nezaplatenie. A ak by ste chceli prispieť/pomôcť, nemusia to byť vždy len peniaze. Môžu to byť aj veci, ktoré už nepotrebujete a neviete, kam s nimi: napr. staré (no čisté) plachty, uteráky, misky na jedlo, vôdzky, postroj, peliešky, ... prípadne, ak viete zabezpečiť / sprostredkovať iné veci, ako napríklad slamu do kotercov na zimu, pomoc s manuálnymi prácami, zorganizovať brigádu (fantázii sa medze nekladú), urobte to a dajte nám o tom vedieť! Budeme sa tešiť. 🙂

 

Že neviete, kde máte najbližší útulok? „Psia duša“ urobila perfektnú databázu, nech sa páči - kliknite na tento odkaz:

Zoznam útulkov, občianskych združení a iných zariadení
Srdce, láska

 


„Našťastie pre nás, má „Láska“ veľa podôb.“

10 komentárov

    • Mária Klučiarová

      Zuzka, vieme o čom hovoríš, všetko sme prežívali s Tebou, šťastie , lásku, nádej aj sklamanie .Ale áno, snáď si z najhoršieho vonku, jazvy nezmizňú.Tešíme sa, že už čo skoro za nami prídeš ,a keď bude pekne, môžme si aj Lajkou urobiť prechádzku.

    • Zee Key

      Počiatočná bolesť človeka ochromí, no je šanca, že láska do života človeka opäť vstúpi – hoci v inej forme. Ďakujem za komentár 🙂

  • Alexandra

    To bolo naozaj velmi silne, smutne a krasne zaroven. Obdivujem tvoju neustalu vieru, ktora sa nakoniec vzdy vyplati.
    Ste spolu roztomile a mam radost, ze ste sa nasli. Prajem vsetkym tolko sily, kolko jej mas v sebe ty. Takto mozme vidiet, ze nic nie je stratene, ked mas srdce (aj ked zlomene) stale otvorene. Drzim moc palce.

    • Zee Key

      Ďakujem za milé a povzbudivé slová. Úprimne, tá viera tiež na čas zmizla (a je to normálne), ale človek je zvláštny tvor, možno tak trochu ako Fénix, ktorý znova a znova vstáva z popola. 🙂 Lajka pozdravuje (dúfam, že aj ona je šťastná, že ma má) 😛

    • Zee Key

      Nejde o to či človek má čo chce alebo nechce. Keď ide o stratu človeka, ku ktorému boli city úprimné a je to vždy rana, ktorá chce čas. Preto tá veta o zlomenine. Viem, čo chceš povedať a ďakujem za nádej aj za podporu. 🙂

  • Richard

    Zuzko,upřímně nevyznám se v těch složitostech z lásky plynoucích , však jestliže věřím , pak tomu , že kdo nemiloval nežil , vlastně milovat znamená žít , ano , jako Ikarus se vznášet na křídlech radosti a štěstí a vzápětí …..jedním dechem tak říkajíc jsem četl o úkladech lásky -žárlivosti , touhy a pomsty , bolesti i … – z toho plynoucí v knize Mythos kde vlastně jeden příběh za druhým je o lásce kde se dva milují a následně si ubližují.A Řekové nic nezastírají to největší sousto hořkosti spolkne vždy ten který upřímně miloval a celý se odevzdal.

    • Zee Key

      Áno Rišo presne tak, potom je otázka, či nie je lepšie „úprimne nemilovať“ a „celý sa neodovzdať“… Ale je to potom Láska? 😉

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *